Slowakische Verteilschriften

Existuje cesta do nebies!

Mnohí v sebe dusia otázku večnosti. Môžeme to po­zo­rovať aj u tých ľudí, ktorí vôbec nemyslia na koniec svojho života. Americká herečka Drew Barrymore­ová ako detská hviezda hrala jednu z hlavných rolí v Scifi (fantazijnom) filme E.T. Ako dvadsaťosemročná sa vyjadrila takto: „Keby som zomrela skôr ako moja mačka, dajte jej zjesť môj popol. Nech aspoň v nej žijem ďalej. Nie je prekvapivá táto nevedomosť a krát­kozrakosť na prahu večnosti?

V časoch Pána Ježiša sa na Neho obrátilo veľa ľudí, ale vždy len v nejakej pozemskej veci:

• Desiati malomocní chceli byť uzdravení (Evanjelium podľa Lukáša 17,13).
• Slepí chceli vidieť
  (Evanjelium podľa Matúša 9,27).
• Niekto Ho prosil o pomoc vo veci dedičstva (Evanjelium podľa Lukáša 12,13).
• Farizeji prišli s provokujúcou otázkou, či cisárovi treba platiť daň
  (Evanjelium podľa Matúša 22,17).

Len málo ľudí zaujímala otázka, ako sa dostanú do neba. Bohatý mládenec Ho vyhľadal s touto otázkou: „Dobrý Majstre, čo mám činiť, aby som sa stal de­dičom večného života?“ (Ev. podľa Luk.18,18). Od­po­veď znela, aby predal všetko, na čom lipne je­ho srdce a aby nasledoval Ježiša. Pretože bol veľmi bohatý, neprijal radu, a tým sa vzdal nebies. Boli aj takí, ktorí vôbec nehľadali nebeské kráľovstvo, ale pri stret­nutí s Ježišom ho spoznali, aj ho získali. Zacheus chcel vidieť Ježiša len zo zvedavosti, ale dostal viac, ako očakával. Vtedy, keď ho Pán Ježiš doma navští­vil, natrafil na nebesia takpovediac medzi rečou. Ježiš vyslovil vážnu skutočnosť: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu…“ (Ev. podľa Luk. 19,9).

Ako sa dá nájsť nebo?

Podľa doterajších informácií môžeme skonštatovať:

• Nebeské kráľovstvo objaví človek v jeden celkom konk­rétny deň. Je to dobré vedieť, lebo aj vám, milý môj čitateľ, sa to môže stať dnes, že ucho­pí­te Bohom ponúkaný večný život.
• Vstup do nebeského kráľovstva nie je viazaný k ne­ja­kému predpísanému výkonu.
• Nebeské kráľovstvo sa môže objaviť aj celkom ne­ča­kane.

Ak nevychádzame z Božích vyhlásení, naše pred­sta­vy o tom, ako sa dostaneme do nebeského kráľovstva sú celkom falošné. Uvediem dva príklady. Jedna spe­váč­ka spievala o nejakom klaunovi, ktorý sa po mnohoročnom pôsobení v cirkusoch utiahol. Spievala, že určite sa dostane do neba, lebo celý život rozdával radosť. Iná bohatá žena, dala postaviť útulok, v kto­rom dvadsať žien, bezdomovkýň našlo doživotne úto­čisko. Mala len jednu podmienku, aby sa tieto že­ny denne hodinu modlili za jej spasenie.

Čo nás môže nasmerovať do neba?

Pán Ježiš porozprával podobenstvo, aby dal jasnú a zro­zu­miteľnú odpoveď na túto otázku. V Evanjeliu podľa Lukáša v 14. kap. od 16. verša hovorí o jednom človekovi (v tomto podobenstve znázorňuje Boha), ktorý sa chystá vystrojiť veľkú hostinu. Najprv cielene ro­zošle len určitý počet pozvánok. Každá odpoveď na po­zvanie je zdrvujúca: od prvého až do posledného sa za­čali vyhovárať. Prvý mu odkázal: „Kúpil som pole...“ Druhý: „Kúpil som päť párov volov...“ Iný zasa: „Teraz som sa oženil, preto nemôžem prísť...“ Pán Ježiš končí toto podobenstvo súdom, ktorý vyslovil hostiteľ. Veru vám hovorím, že z tých, ktorých som pozval, nik­to neochutná moju večeru. Z tohto podobenst­va je jasné, že nebo sa dá získať, ale dá sa aj stratiť. Roz­hodujúcim bodom je prijatie alebo odmietnu­tie po­zvania. Mohlo by to byť ešte jednoduchšie? Určite nie! Keď raz zostane veľa ľudí vymknutých z neba, ne­bude to preto, že nepoznali cestu, ale preto, že od­mietli pozvanie: „Lebo hovorím vám, že niktorý z tamtých pozvaných mužov neokúsi mojej večere“ (Ev podľa Luk. 14,24)

Ani jeden človek z podobenstva nie je hodný na­­sledo­vania, lebo odmietol pozvanie. Neprídu na veľkú hostinu. Hostina sa teda neuskutoční? Ale áno! Po od­mietnutí pán domu vyšle sluhov, aby pozvali všet­kých. Už nedal tlačiť pozvánky so zlatými písmenami. Teraz platí jednoduché pozvanie: „Poďte!“ Každý, kto sa dá pozvať, má na hostine rezervované miesto. Čo sa stane potom? Ľudia prichádzajú, dokonca sa v húfoch hrnú. Po čase hostiteľ zistí, že ešte sú voľné mi­esta. Vtedy pošle znovu sluhov, aby volali ďalších nech vojdú!

Na tomto mieste by som chcel toto podobenstvo vztiah­nuť na nás, pretože je pravdivé o našej dobe. Ešte je v nebi voľné miesto, a preto ti Boh odkazuje: „Príď, zau­jmi svoje miesto v nebi! Buď múdry a obsaď svoje miesto vo večnosti. Urob to ešte dnes!“

Nebo je nepredstaviteľne krásne. Preto ho Pán Ježiš pri­podobňuje k slávnostnej hostine. Apoštol Pavol v 1. liste do Korintu 2, 9 píše: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“ Nič, ale nič nie je na tejto zemi, čo by sa priblížilo kráse ne­ba. V nebi je taká nepredstaviteľná krása, že si ho nesmieme nechať ujsť. Vstupná brána do nebies je otvorená. Otvoril ju Ježiš Kristus, Syn Boží! Jemu mô­žeme ďakovať, že je také jednoduché dostať sa tam. Záleží len na tom, či chceme prijať toto pozvanie. Takéto pozvanie odmietne len nemúdry člo­vek, tak ako traja muži z podobenstva.

Záchrana sa deje skrze Pána Ježiša

V Skutkoch apoštolov 2, 21 je veľmi dôležité vy­­hlásenie: „A vtedy každý, kto bude vzývať meno Pá­no­vo, bude zachránený.“ Je to základný výrok No­vé­ho zákona. Aj Pavol vo filipskej väznici povedal túto podstatnú pravdu strážcovi väznice jasne a jed­noz­načne: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (Skutky apoštolov 16,31). Hoci je táto vý­zva krátka a strohá, ale predsa je účinná a meniaca život. Strážca väzenia uveril ešte v tú noc.

Od čoho nás Ježiš zachraňuje? To musíme be­zpod­­mienečne vedieť. Biblia hovorí o dvoch miestach, kde budú ľudia večne. Jedno miesto je hrozné a iné nádherné. Tre­tie miesto neexistuje. Po smrti nikto viac nepovie, že smrťou všetko končí. Naše miesto vo večnosti záleží od jedinej osoby, od Pána Ježiša a od nášho osobného rozhodnutia, či sme uverili v Neho!

Keď som bol v Poľsku na prednáškovom turné, navští­vili sme niekdajší koncentračný tábor v Auschwitzi. Bolo to miesto hrozných udalostí v časoch hitlerov­skej tzv. Tretej ríše. V rokoch 1942 až 1944 tu usmrtili v plynových komorách a potom spálili viac ako 1,6 milióna ľudí, prevažne Židov. Tento koncentračný tá­bor sa v literatúre spomína ako Auschwitzské peklo. Keď nás zamestnanec prevádzal cez plynovú komoru, zamyslel som sa nad týmto pomenovaním. V tej komo­re usmrtili naraz 600 ľudí. Bola to nepredstaviteľná hrôza. A bolo to naozaj peklo?

Naša skupina si mohla pozrieť túto komoru len preto, lebo táto hrôza skončila v roku 1945. Tieto zariadenia sa teraz dajú slobodne navštíviť. Nikoho v nich ne­trápia, ani tam ľudia nehynú. Plynové komory v Au­schwitzi boli dočasné. Ale peklo (miesto odlúčenia od Boha), o ktorom hovorí Biblia, je večné.

Vo vstupnej hale dnešného múzea padli moje oči na maľbu, ktorá zobrazovala ukrižovaného Krista. Jeden z väzňov vyryl svoju nádej v ukrižovaného Krista klincom do steny. Aj tento „umelec“ zomrel v plynovej komore. Ale on poznal Záchrancu, poznal Ježiša Krista. Hoci zomieral na hroznom mieste, ča­kalo ho otvorené nebo. Ale z pekla, pred ktorým Ježiš Kristus tak dôrazne varuje (napr. Ev. podľa Mat. 5,29-30; 7,13; 18,8), sa nedá ujsť alebo vrátiť, keď sa tam už raz človek dostal. Peklo, pretože je večné, sa nedá ani navštíviť.

Aj nebo je večné. To je to miesto, kam by chcel Boh dostať každého z nás. Dajte sa teda pozvať do neba. Volajte k Bohu o pomoc v mene Pána Je­žiša. Získate tým miesto v nebesiach. Po jednej kázni sa ma veľmi vzrušene opýtala istá žena: „Dá sa vôbec rezervovať miesto v nebi? Takéto výrazy používame v cestovných kanceláriách!“ Súhlasil som s ňou. „Veď kto teraz nezaujme svoje miesto, teda si ho nerezervuje, nedostane sa do cieľa. Keby ste chceli letieť na Havajské ostrovy, musíte mať platnú letenku.“ Na to ona: „Ale tú letenku musí ni­ekto zaplatiť!“ „Áno, áno, aj vstup do neba! Ale ten je taký drahý, že z nás by to nikto nedokázal zaplatiť. Príčinou je náš hriech. Boh neznesie hriech vo svojom kráľovstve. Kto by chcel byť po tomto živote vo večnosti u Boha, ten sa musí už teraz zba­viť svojho hriechu, a niekto musí zniesť odplatu za jeho hriech. Za hriešnika to mohol urobiť len niekto, kto nikdy nezhrešil. Tou osobou je JEŽIŠ KRISTUS. Len On bol schopný vykúpiť nás. On zaplatil za naše hriechy na golgotskom kríži svojou vyliatou krvou a zástupnou smrťou.

Čo treba urobiť, aby sme sa dostali do neba? Aj nám znie naliehavé Božie volanie ku spaseniu. Skrze svoje slovo – Bibliu   nás Pán Boh dôrazne prosí, aby sme odpovedali na Jeho volanie:

• „Usilujte sa vchádzať tesnou bránou!“ (Ev. podľa Lukáša 13,24)
• „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské“ (Ev. podľa Matúša 4,17).
• „Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestran­ná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú“ (Ev. podľa Matúša 7,13-14).
• „...dosahuj večný život, do ktorého si povolaný...“ (1 list Timoteovi 6,12).
• „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ (Skutky ap. 16,31).

Všetky tieto pozvania sú veľmi oslovujúce a nali­ehavé. Cítiť z nich, že ide o vážnu záležitosť, ktorá vyžaduje rozhodnosť a neodkladnosť. Len vtedy budeme dôs­led­ní, keď na toto rozhodné pozvanie do neba odpovieme. Môže to by napríklad nasledovnou modlitbou:

„Pane Ježišu, dnes som čítal, že pre Tvoju obeť sa dostanem do neba. Rád by som tam bol s Tebou. Preto Ťa prosím, zachráň ma od pekla, kam by som sa dostal pre svoje hriechy. Odpusť mi! Z celého srdca ďaku­jem, že ma tak veľmi miluješ, že si aj za mňa zomrel na kríži na Golgote a strpel si odplatu za moje viny. Ty poznáš každý môj hriech, vedomý, ale aj tie, ktoré som už dávno zabudol. Všetko úprimne ľutujem. Ďakujem, že si ho­tový mi odpustiť. Poznáš každé chvenie môjho srdca. Pred Tebou je môj život ako otvorená kniha. Prosím, vstúp do môjho srdca a stvor mi nové srdce! Pomôž, aby som skoncoval so všetkým, čo nie je správne v Tvo­jich očiach. Obdaruj ma novým životom a myslením, kto­ré sú podľa Tvojej vôle a sú Ti pre radosť. Prosím, otvor moju myseľ, aby som pochopil Tvoj odkaz z Biblie! Pomôž, aby som vnímal, čo mi chceš povedať a daruj mi ochotné a poslušné srdce, aby som robil to, čo sa Tebe páči. Ty buď odteraz Pánom a Kráľom môjho života. Chcem Ťa nasledovať. Prosím, ukazuj mi cestu, po ktorej mám ísť v každej oblasti môjho života. Ďakujem, Pa­ne Ježišu Kriste, že si zomrel za mňa, ďakujem, že pre Tvoje zásluhy môžem byť teraz Božím di­eťaťom. Ďakujem, že raz budem večne s Tebou v nebi. Amen.“

Dr. Ing. Werner Gitt prof.