Slowakische Verteilschriften

Jasle, kríž a koruna

Úto­či­sko v ťaž­kých ča­soch (kata­strof)

Na ce­lom svete pus­to­šia nové a nové kata­strofy. Pô­so­be­ním ni­či­vých vĺn cu­nami za­hy­nulo na Via­noce roku 2004 160 000 ľudí. V roku 1912 poto­pe­ním Ti­ta­nicu vo vl­nách At­lan­tiku zo­mrelo 1522 ľudí. Druhá sve­tová vojna si vy­žia­dala 50 mi­lió­nov mŕt­vych. Prečo sa to deje? Prvá kata­strofa, tá naj­star­šia v deji­nách sa udiala v Raj­skej zá­hrade. Bol to veľký pád do hrie­chu (viď 1.Mojž 3). Táto kata­strofa bola zá­kla­dom všet­kých ostat­ných. Hriech odlú­čil člo­veka od Boha, a bez Neho sa rú­time do víru naj­väč­ších kata­strof. Keby sa do neba do­stal čo len je­diný hriech, po­tom by sa aj tam roz­mno­žilo utr­pe­nie, a to Boh ne­chce.

Bo­žie mi­lu­júce srdce sa div ne­roz­trhne: tí, kto­rých stvo­ril a mi­luje, sa od­vrá­tili od Neho. Tým si vlastne za­is­tili ces­tovný lís­tok do več­ného za­hy­nu­tia. Aké strašné! „Proti smrti nieto lieku,“ ho­vorí jedno po­re­kadlo. Snáď ani sám Boh nemá proti nej pro­ti­látku? Ale predsa!

Bo­žie vy­slo­bo­de­nie: po­slal svojho Syna

Boh mal už v Raji ho­tový plán zá­chrany, aj keď zos­tal na čas skrytý. Hneď po páde do hrie­chu po­ve­dal takto: „Polo­žím ne­pria­teľ­stvo me­dzi teba a ženu, me­dzi tvoje po­tom­stvo a jej po­tom­stvo; ono ti roz­mliaždi hlavu a ty mu schvat­neš pätu“ (1.Mojž 3,15). V Sta­rom zá­kone Boh vy­rie­kol ešte mnohé iné pro­rocké slová o pri­chá­dzajú­com Spa­site­ľovi, ako na­prí­klad:

• Vy­jde hviezda z Já­koba, pov­stane žezlo (žezlo = zna­me­nie moci) z Iz­ra­ela (4.Mojž 24,17).
• A ty, Betle­hem Ef­rata, hoci si naj­menší me­dzi jud­skými če­ľa­ďami, z teba mi vy­jde ten, ktorý bude vlád­com v Iz­ra­eli (Mich 5,1).

Po­slednú ta­kúto správu spro­stred­ko­val an­jel, keď ozná­mil Jo­ze­fovi, že sa na­rodí die­ťa: ...Ne­boj sa pri­jať Má­riu za ženu, ...po­rodí syna a dáš Mu meno Je­žiš; lebo On vy­slo­bodí svoj ľud z ich hrie­chov (Mat 1,20-21).

Na ja­vi­sku de­jín si mnohí zís­kali slávne mená: ci­sári, králi, gu­ruo­via, ča­ro­dej­níci, bás­nici, filo­zofi, dobrí aj zlí. Ale kým ne­pri­šli prvé Via­noce, ľu­dia ešte ni­kdy ne­vi­deli Boha na svete. Dieťa le­žiace v jas­liach ne­bolo ta­kým Bo­hom, akého si pred­sta­vo­vali Gréci na Olympe. On je je­diný, ktorý mo­hol po­ve­dať o sebe: „Ja som Stvo­ri­teľ, skrze kto­rého vzniklo všetko“ (viď Ján 1,1-3). „Ja som cesta, pravda i ži­vot“ (Ján 14,6). „Ja som dobrý pas­tier“ (Ján 10,11). „Ja som dvere“ /do ne­bies/ (Ján 10,9).

Ako pri­šiel Je­žiš na tento svet? Ne­pri­šiel s veľ­kou pom­péz­nos­ťou, osla­vou a za zvu­kov fan­fár. Ne­pri­šiel ani v sprie­vode voj­ska. Nie, Boh si vy­vo­lil v Iz­ra­e­lovi pannu, ktorá na­šla mi­losť v Jeho očiach, Má­riu, aby pri­viedla na svet Jeho Syna. Toto pre­kva­pilo aj Ži­dov, veď v ich ušiach zneli pro­rocké slová o Me­siá­šovi, na­prí­klad: „...tvoj kráľ pri­chá­dza...“ (Zach 9,9), alebo: „...roz­drví a zničí všetky tie krá­ľov­stvá a bude tr­vať na veky...“ (Dan 2,44). Ži­dia ne­ča­kali dieťa le­žiace v jas­liach, ale kráľa s pev­nou ru­kou, ktorý vy­stúpi s veľ­kou mo­cou a vy­že­nie Ri­ma­nov z Iz­ra­ela; ktorý v Je­ru­za­leme pos­taví krá­ľov­ský trón a veľ­kňa­zov a zá­kon­ní­kov vy­me­nuje za mi­nis­trov.

Je­žiš však takto ne­pri­šiel, preto ho Ži­dia od­mietli. Ne­pri­jali to, že sa musí na­ro­diť ako dieťa.

„Lebo dieťa sa nám na­ro­dilo, syn nám je daný...“ (Iz 9,5) Od je­di­ného činu zá­visí, či več­nosť strá­vime v nebi alebo v pekle. Od toho, či uve­ríme v Neho. Tri slová ur­čujú Me­siáša:

• Jasle (sym­boli­zujú prí­chod Pána Je­žiša na svet)
• Kríž (sym­boli­zuje naše spa­se­nie, ktoré Pán Je­žiš zís­kal na kríži)
• Ko­runa (nám pri­po­mína slávu Je­žiša Krista, keď sa ako Kráľ vráti v sláve).

Bez ja­siel by ne­bol mo­hol byť kríž. Bez kríža by ne­bola ko­runa. Bez ja­siel a kríža, by pre nás ne­bolo prí­stupné nebo. Preto boli prvé Via­noce.

Prečo kríž po­hor­šuje?

Kri­tici kres­ťan­skej viery sa vždy pý­tajú: Prečo bola po­trebná tá bru­tálna smrť na kríži? >Vo va­šej viere sa točí všetko okolo ši­be­nice. Ne­mo­hol Boh vy­mys­lieť niečo lep­šie, aby na­pra­vil náš vzťah s Ním. Prečo bolo treba cestu zmie­re­nia vy­dláž­diť bo­les­ťou, prú­dom sĺz a smút­kom? Ne­mohlo sa to všetko udiať šetr­nej­šie, es­te­tic­kej­šie a vzne­še­nej­šie? Ne­mo­hol Boh jed­no­du­cho pri­žmú­riť oči nad na­šou ľud­skou ne­dos­ta­toč­nos­ťou?< Otázky typu „prečo“ vedú do sle­pej uličky, lebo hriech de­kla­rujú ako niečo ne­vinné. Zdá sa mi, že je to veľká bieda na­šej doby. Len z kríža posta­ve­nom na Gol­gote mô­žeme čí­tať všetko, čo ne­ná­jdeme ani v jed­nej z kníh mys­lite­ľov a fi­lo­zo­fov.

• Kríž to­tiž ukáže, akú prie­pasť spô­so­bil hriech me­dzi Bo­hom a člo­ve­kom. Jej hĺbka je taká ne­zme­ra­teľná, že peklo sa stalo jej ná­sled­kom (viď Mat 25,46).
• Len kríž dáva ozajstnú od­po­veď na to, ako ďa­leko za­šiel Boh v láske voči nám. Tak ďa­leko, že dal svojho naj­mil­šieho Syna, dal z mi­lu­jú­ceho srdca.
• Kríž Je­žiša Krista je Bo­žím naj­hlb­ším sklo­ne­ním sa k nám. Stvo­ri­teľ ves­míru a ži­vota sa bez od­poru ne­chal ukri­žo­vať ako zlo­či­nec. Takú cenu za­pla­til za hriech. „...kto príde ku mne, ne­vy­že­niem ho von“ (Jn 6,37). Ale aj to je pravda, že kto ne­príde k Nemu bude za­tra­tený   a to pre več­nosť!
• Kríž zna­mená aj to, že každý ľud­ský po­kus o zá­chranu je zby­točný. Preto Pán Je­žiš mo­hol vy­hlá­siť, vy­lú­čiac každú inú mož­nosť: „Nik ne­pri­chá­dza k Ot­covi, ak len nie skrze mňa“ (Jn 14,6).
• Po­nuky všet­kých ná­bo­žen­stiev sú len púšt­nou fata­mor­gá­nou po­pri kríži Je­žiša Krista.

Od­kaz via­noč­ných jaslí a gol­got­ského kríža je za­chra­ňu­júca a oslo­bo­dzu­júca správa: „Lebo Syn člo­veka pri­šiel spa­siť, čo (by) za­hy­nulo“ (Mat 18,11).

Je­žiš Kris­tus sa vráti

Je­žiš Kris­tus sa vráti na tento svet - už nie ako dieťa, ale ako Kráľ, ako Sudca a Vládca tohto sveta. V Evan­je­liu podľa Ma­túša (24,30) mô­žeme čí­tať, ako opí­sal Je­žiš túto uda­losť: „A vtedy sa zjaví zna­me­nie Syna člo­veka na nebi, všetky kmene zeme budú vtedy na­rie­kať a uzrú Syna člo­veka pri­chá­dzať na ne­bes­kých obla­koch s veľ­kou mo­cou a slá­vou.“

Aký veľký dô­vod pre ra­dosť! Zjaví sa Stvo­ri­teľ sveta. Príde Zá­chranca sveta. Prečo po­tom čí­tame v Knihe zja­vení 1,7: „Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho pre­bodli. Na­rie­kať budú nad Ním všetky ná­rody zeme.“ Prečo budú vo­lať veľkí i malí na hory a skaly: „Pad­nite na nás a skryte nás pred tvá­rou Se­dia­ceho na tróne a pred hne­vom Ba­rán­ko­vým“ (Zj 6,16). Lebo po­čas ži­vota síce mnohí po­čuli, že by sa mali roz­hod­núť pre ži­vot s Je­ži­šom Kris­tom, ale Ho od­mietli! Vtedy budú stra­tení a ne­budú to môcť už ni­jako zme­niť. Už bude prí­liš ne­skoro! Preto budú ža­los­tiť a na­rie­kať!

Väč­šina ľudí si zvo­lila ši­rokú cestu, cestu bez Je­žiša. Na nej je bo­hatý vý­ber zá­bav. Od­stra­šujú­cim prí­kla­dom je ame­rická he­rečka Shir­ley Mac­La­ine. Žije na farme so svo­jím psom me­nom Terry. Vy­hlá­sila: „Môj pes je rein­kar­ná­ciou egypt­ského Boha - tva­rom psa me­nom Anu­bis. Terry a ja sme už mali as­poň je­den spo­ločný ži­vot. Te­raz nás ži­vot znovu spo­jil.“

Je­žiš Kris­tus sa vráti tak, že ho uvidí každý člo­vek. „Aj­hľa, pri­chá­dza v obla­koch!Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho pre­bodli“ (Zj 1,7). Keď 20. júla 1969 Neil A. Am­strong ako prvý člo­vek vy­stú­pil na Me­siac, 500 mi­lió­nov ľudí sle­do­valo jeho kroky pro­stred­níc­tvom tele­víz­nej ob­ra­zovky. Dňa 6. sep­tem­bra 1997 sle­do­valo poh­reb prin­cez­nej Diany pro­stred­níc­tvom tele­ví­zie 2,5 mi­liardy ľudí, tak­mer štvr­tina oby­va­teľ­stva sveta. Preto sa spo­mína ako prvý glo­bálny poh­reb sveta.

V deň prí­chodu Pána Je­žiša ne­budú treba ka­mery, Jeho prí­chodu sa chtiac-ne­chtiac zú­čast­nia vše­tci ľu­dia. Každý Ho uvidí, nie­len vtedy ži­júce ná­rody, ale každý do­vtedy ži­júci člo­vek. Bude tam každý, aj ten, kto číta tieto riadky. Vtedy bude roz­ho­du­júce len jedno: Ku komu pat­rím ja? K za­chrá­ne­ným, alebo k za­tra­te­ným?

Je­žiš Kris­tus príde zne­naz­dajky a ne­o­ča­ká­vane. „Lebo ako vy­chá­dza blesk od vý­chodu a uka­zuje sa až na zá­pad, tak bude aj prí­chod Syna člo­veka“ (Mat 24,27). Oslá­ve­ného Krista budú zrazu a v ten istý čas vi­dieť na ce­lej Zemi. V kto­rej časti dňa sa to stane? Od­po­veď ná­jdeme v Evan­je­liu podľa Lu­káša 17,34: „V tú noc budú dvaja na jed­nom lôžku; je­den bude vzatý, druhý ostane.“ O dva verše ďa­lej ho­vorí: „Dvaja budú na poli (denná si-tuá­cia); je­den bude vzatý, druhý ostane.“ Ne­viem, či K. Ko­lum­bus, obja­vi­teľ Ame­riky, po­znal Bib­liu. Mo­hol uva­žo­vať po­dobne: Keď sa prí­chod Je­žiša Krista stane v oka­mihu, a Bib­lia píše, že na­raz bude deň aj noc, tak to je možné len na guli. Keď teda plach­tím na zá­pad, predsa do­ra­zím na vý­chod. Je za­u­jí­mavé, že evan­je­lista Lu­káš pí­sal tieto slová v tom čase, keď ľu­dia ešte ani netu­šili, že Zem je gu­ľatá.

Dva hore uve­dené texty pou­ka­zujú aj na niečo iné, tiež dôle­žité. Ná­vrat Pána Je­žiša roz­delí ľud­stvo na dve sku­piny. Od­de­lia sa pri­jatí a za­vrh­nutí, na­sle­dov­níci Pána Je­žiša a tí, ktorí Ho za­vrhli. Do­stali sme sa k zá­klad­nému prob­lému ľud­stva. Vtedy bude dôle­žité len jedno: Pat­rím k za­chrá­ne­ným, alebo k za­tra­te­ným?

Už si sa roz­ho­dol?

Boh stvo­ril kaž­dého člo­veka ako je­di­nečnú osob­nosť a každý z nás dis­po­nuje slo­bod­nou vô­ľou. (Aj) Tým sa lí­šime od zvie­rat. Slo­bodná vôľa umož­ňuje, že sa vzďa­ľu­jeme od Boha, alebo sa k Nemu blí­žime. Boh uro­bil všetko preto, aby zá­stup­nou smr­ťou Je­žiša Krista ot­vo­ril pre nás cestu do neba. Bib­lia upo­zor­ňuje, že každý ne­vstú­pil na cestu spa­se­nia. Čo by ešte mo­hol uro­biť Boh v tejto zále­ži­tosti? Keby zo­bral našu slo­bodnú vôľu, okradol by práve našu osob­nosť, stali by sme sa strojmi, báb­kami, ktoré by odo­hrali len pre nich ur­čenú úlohu. Dô­le­ži­tou čas­ťou na­šej osob­nosti je vôľa, už tu na Zemi a raz aj v nebi. Preto naše miesto vo več­nosti zá­leží od te­raj­šieho roz­hod­nu­tia.

Už si pri­pra­vený na tento pri­chá­dza­júci deň? V po­do­ben­stve o de­sia­tich pan­nách pou­ká­zal Pán Je­žiš na to, aké je dôle­žité, aby bol člo­vek pri­pra­vený. Všet­kých de­sať pa­nien bolo ve­ria­cich. Pevne ve­rili, že sa usku­toční sva­dobná hos­tina, ale všetky sa ne­pri­pra­vili dô­sledne. Päť z nich si ne­zob­ralo dos­ta­tok oleja v lam­páši, ak by že­ních meš­kal. Preto sa do cieľa do­stalo len dru­hých päť. Tým, ktoré ne­boli pri­pra­vené, že­ních po­ve­dal: „...ne­poznám vás!“ (Mat 25,12). Stra­tili tým večné spa­se­nie. Evan­je­lista H. Kem­mer po­ve­dal: „Aj ukolí­saný do spánku sa mô­žeš do­stať do pekla.“ Tí „ve­riaci“, ktorí len pri­kývnu na bib­lické pravdy a ne­pre­sa­dia ich v osob­nom ži­vote, ris­kujú svoj večný ži­vot.

Všetky tri — alebo ani jedno

Väč­šina ľudí rada osla­vuje rok čo rok v jas­liach le­žia­ceho Je­žiška. Ale to je všetko. Via­nočné jasle, gol­got­ský kríž a ko­runa pat­ria k sebe. Ne­roz­luč­nou čas­ťou po­zem­ského ži­vota Pána Je­žiša sú jasle – stal sa člo­ve­kom; utr­pe­nie kríža a ví­ťaz­stvo vzkrie­se­nia; a pri Jeho ná­vrate ko­runa slávy. To bol Boží „plán vy­slo­bo­de­nia“ od za­čiatku, aby za­chrá­nil ľud­stvo od ná­sled­kov pr­vej ka­ta­strofy. Ko­nečná kata­strofa, ktorú okú­sia ľu­dia bez Je­žiša Krista, bude peklo. Žiaľ, vy­žiada si oveľa viac ľud­ských ži­vo­tov ako všetky dote­raj­šie kata­strofy – a tomu odlú­če­niu (smrti) ne­bude konca, po­trvá večne! Na každé Via­noce sa nás Boh pýta: pri­jmeš dar ja­siel, kríža a ko­runu? V úprim­nej mod­litbe od­po­vedz te­raz na túto po­nuku áno, a s vďač­nos­ťou pri­jmi Bo­hom po­nú­kané od­pus­te­nie hrie­chov v obeti Je­žiša Krista. Mod­litba môže znieť aj takto:

„Pane Je­žišu, dnes som čí­tal, že pre Tvoju obeť sa do­sta­nem do neba. Rád by som tam bol s Te­bou. Preto Ťa pro­sím, za­chráň ma od pekla, kam by som sa do­stal pre svoje hrie­chy. Od­pusť mi! Z ce­lého srdca ďa­ku­jem, že ma tak veľmi mi­lu­ješ, že si aj za mňa zo­mrel na kríži na Gol­gote a str­pel si od­platu za moje viny. Ty po­znáš každý môj hriech, ve­domý, ale aj tie, ktoré som už dávno za­bu­dol. Všetko úprimne ľu­tu­jem. Ďa­ku­jem, že si ho­tový mi od­pus­tiť. Po­znáš každé chve­nie môjho srdca. Pred Te­bou je môj ži­vot ako otvo­rená kniha. Pro­sím, vstúp do môjho srdca a stvor mi nové srdce! Po­môž, aby som skon­co­val so všet­kým, čo nie je správne v Tvo­jich očiach, ob­da­ruj ma no­vým ži­vo­tom a mys­le­ním, ktoré sú podľa Tvo­jej vôle a sú Ti pre ra­dosť. Pro­sím, ot­vor moju my­seľ, aby som po­cho­pil Tvoj od­kaz z Bib­lie! Po­môž, aby som vní­mal, čo mi chceš po­ve­dať a da­ruj mi ochotné a po­slušné srdce, aby som ro­bil to, čo sa Tebe páči. Ty buď odte­raz Pá­nom a Krá­ľom môjho ži­vota. Chcem Ťa na­sle­do­vať. Pro­sím, uka­zuj mi cestu, po kto­rej mám ísť v kaž­dej ob­lasti ži­vota. Ďa­ku­jem, Pane Je­žišu Kriste, že si zo­mrel za mňa, ďa­ku­jem, že pre Tvoje zá­sluhy mô­žem byť te­raz Bo­žím die­ťa­ťom. Ďa­ku­jem, že raz bu­dem večne s Te­bou v nebi. Amen.“

Dr. Ing. Wer­ner Gitt prof.